Articles and Essays by Mark Engler
    johnpaulthumb

    Pápež a globálny kapitalizmus

    Bežnou sú?as?ou nekrológov pápeža Jána Pavla II. sú zmienky o jeho neotrasite?ne konzervatívnom postoji v otázkach, ako sú interrupcie, kontrola pôrodnosti, práva gejov, ?i vysväcovanie žien. Hoci z takýchto postojov sa o amerických katolíkov pokúšajú mdloby, nejde ani z?aleka o celý obsah etických zásad Jána Pavla. Pápež zvláš? vo svojom u?ení o globálnej ekonomike presadzoval víziu sociálnej spravodlivosti, ktorá rozbíja úzku politickú diskusiu o „mravných hodnotách“.

    Mnohí komentátori poukazujú na pápežove po?etné cesty po svete, i na to, ako na šírenie svojho posolstva využíval vyspelé telekomunika?né siete. Už menej sa spomína fakt, že vízia globalizácie Jána Pavla II. bola v ostrom protiklade k triumfalizmu biznisu šíreného stúpencami „vo?ného obchodu“.

    Pri zamyslení nad procesom globalizácie po?as svojej návštevy na Kube v roku 1998 pápež vyhlásil, že svet „je svedkom oživenia istého kapitalistického neoliberalizmu, ktorý podria?uje ?udské bytosti slepým trhovým silám.“ Pápež povedal, že „z centier svojej moci tento neoliberalizmus ?asto nakladá menej š?astným krajinám neznesite?né bremená.“ A so znepokojením poznamenal, že „krajinám sveta sa ob?as ukladá prija? neudržate?né ekonomické programy ako podmienka na poskytnutie ?alšej pomoci“.

    Ke?že tieto odsudzujúce slová Jána Pavla II. sa objavili v ?ase, ke? sa na titulné stránky za?ali dostáva? protesty proti „štrukturálnym úpravám“ požadovaným Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom (obe inštitúcie v podru?í Ameri?anov), nebolo nijakou záhadou, proti komu sú namierené. V dôsledku takejto ekonomickej politiky, tvrdil pápež, „sme svedkami toho, ako malý po?et krajín nesmierne bohatne na úkor ve?kého po?tu iných krajín, kde sa situácia stále zhoršuje; výsledkom je, že bohatí ešte viac bohatnú a chudobní ešte viac chudobnejú.“

    Ján Pavol II. rozvinul svoje argumenty vo svojej výzve z roku 1999, Ecclesia in America. Vyhlásil v nej, že ?oraz vä?šia globálna integrácia sú?asnej éry predstavuje príležitos? na pokrok. Varoval však, že „ak budú globalizácii panova? iba zákony trhu, využívané na to, aby priniesli úžitok bohatým, výsledky nemôžu by? iné, ako negatívne“. Vyslovil sa proti „nespravodlivej konkurencii, ktorá dostáva chudobné štáty do ?oraz podradnejšieho postavenia“.

    Pápežove myšlienky odrážajú širšie cirkevné chápanie politickej ekonómie. Vo svojom prejave k Pontifikálnej akadémii spolo?enských vied z roku 2001 Ján Pavol zopakoval cirkevné u?enie, že „etika si vyžaduje, aby boli systémy prispôsobené potrebám ?loveka, nie aby bol ?lovek obetovaný systému“. Rozvíjajúc túto myšlienku pápež zdôraznil „neod?ate?nú hodnotu ?udskej bytosti“, ktorá „musí by? vždy cie?om a nie prostriedkom, subjektom, nie objektom, nie tovarom na predaj“.

    Ján Pavol II. takisto poukázal na alternatívu vo?i vízii trhového fundamentalizmu, ktorý je „založený na ?isto ekonomickej koncepcii ?loveka“ a „považuje zisk a zákon trhu za jediné ukazovatele“. Tvrdil, že „globalizova? treba aj solidaritu“.

    Ke? v roku 2001 prijal ?lenov Európskeho zväzu výrobcov automobilov, vyzval na „etické rozlišovanie, ktorého cie?om je ochrana životného prostredia a presadenie plného ?udského rozvoja miliónov mužov a žien, spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnos? každého jednotlivca a otvára na pracovisku priestor pre osobnú tvorivos?“.

    A aby sme boli ve?mi konkrétni, pápež silno podporoval výzvu koalície Jubileum 2000 na rozsiahle odpustenie dlhov rozvojových krajín. V roku 1998 povedal, že „?ažké bremeno zahrani?ného dlhu … postihuje ekonomiky celých národov a brzdí ich spolo?enský i politický pokrok.“

    „Ak je cie?om globalizácia bez vytes?ovania na okraj, nemôžeme ?alej tolerova? svet, v ktorom ved?a seba žijú neskuto?ní bohá?i a úbohá chudoba, nemajetní ?udia pripravení ešte aj o to najzákladnejšie a na druhej strane takí, ktorí bez rozmyslenia mrhajú zdrojmi, ktoré tak zúfalo potrebujú iní. Takéto protiklady sú urážkou dôstojnosti ?udskej bytosti.“

    Pápežovo ekonomické u?enie bolo v súlade s jeho názormi na politický život. Pamiatku Jána Pavla II. si oprávnene pripomíname v súvislosti s jeho obhajobou demokratických práv obyvate?ov jeho rodného Po?ska a iných krajín za „železnou oponou“. Niektorí americkí neokonzervatívci sa pokúšajú skresli? tento odkaz tým, že pápeža vydávajú za myšlienkového pomocníka Ronalda Reagana. Ale Ján Pavol si nepredstavoval demokraciu ako neobmedzené práva jednotlivca. Naopak, tvrdil, že slobodní ob?ania musia ma? „pevné a vytrvalé odhodlanie angažova? sa za spolo?né záujmy.“

    V tomto oh?ade sa Ján Pavol II. držal mravného precedensu vytvoreného vyhlásením Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v modernom svete. Cirkev v ?om tvrdila, že „patrí do kompetencie verejných vrchností urobi? opatrenia, aby nik súkromné vlastníctvo nezneužíval proti spolo?ným záujmom. No samo súkromné vlastníctvo má svojou povahou aj sociálny charakter, ktorý sa zakladá na zákone ur?enia bohatstiev. Ak sa zanedbáva tento sociálny charakter, vlastníctvo sa ve?a ráz stáva príležitos?ou baživosti a vážnych zmätkov“.

    Mnohí pozorovatelia sa zaoberajú úvahami nad tým, že ?alší pápež by mohol by? prvým z globálneho Juhu. Viacerí z popredných kandidátov z rozvojového sveta (vrátane latinskoamerických biskupov Jorge Maria Bergoglia z argentínskeho Buenos Aires, Oscara Adrésa Rodrígueza Maradiagu z honduraskej Tegucigalpy a Claudia Hummesa z brazílskeho Sao Paula) síce majú s Jánom Pavlom spolo?ný jeho konzervativizmus v sociálnych otázkach, no rovnako sa so zosnulým pápežom delia aj o otvorený záujem o globálnu ekonomickú spravodlivos?.

    Ani z?aleka nie je isté, že sa pápežom stane jeden z týchto kandidátov. Napriek tomu však ekonomická etika Jána Pavla II. predstavuje dedi?stvo, ktoré bude v katolíckej cirkvi pretrváva? ako dôležitý prúd – a nad tým by sa mal zamyslie? každý, kto sa domnieva, že pravica má monopol na mravné hodnoty.

    Mark Engler je spisovate? a komentátor think-tanku Foreign Policy in Focus.

      Send comment to author

      Please note: comment moderation is enabled and may delay your comment. There is no need to resubmit your comment.